3. kapitola
Bratislava, alebo lepšie Prešporok, bol ojedinelým miestom na zemi. Bolo to jedno z mála miest, kde nažívali vo vzácnej zhode priateľstve a vzájomnosti ľudia rôznych národností, vierovyznania a rasy…
Ešte v dnešných časoch sa v Bratislave zachovali niektoré pamiatky, ktoré nielen dokazujú spolužitie mudlov a čarodejníkov ale dokonca aj také ktoré v mudlovskom svete doteraz slúžia čarodejníckemu obyvateľstvu.
……………………………………………………….
Dnes si povieme niečo o objekte čisto mudlovskom, avšak už svojou podstatou dokazujúcom dobré vzťahy medzi mudlami a čarodejníkmi.
„Na týchto miestach bola 24. mája 1602 ako prvá v Bratislave za bosoráctvo upálená Agatha Toott Borlobaschin,“ hlása pamätná tabuľa osadená 22. mája 2002 na Hurbanovom námestí v Bratislave.
Áno, aj v multikulturálnej Bratislave sa diali veci ako upaľovanie čarodejníc. Ale je nutné pripomenúť si niektoré fakty. V Bratislave, a vôbec na Slovensku boli procesy s čarodejnicami veľmi zriedkavé a tresty mierne. „Väčšinou dotyčnú osobu len vyhnali z mesta, či potrestali palicovaním. Len vo výnimočnom prípade sa použil trest smrti upálením, a to nie pre čarodejnícke schopnosti ale pre výnimočný rozsah zločinov, ktoré dotyčná čarodejnica napáchala.“ Takýto záznam môžeme nájsť v mudlovských historických materiáloch. A tak, hoci na Slovensku sme tiež poznali ochladzovacie kúzlo, nenechávali sa čarodejnícke dievčatá upaľovať pre zábavu a príjemný pocit šteklenia ohňom. Veď čo by to už len bolo za zábavu, keby k jej dosiahnutiu bolo potrebné narobiť veľa zla?
A teraz niekoľko slov konkretne o Agáte Toott Borlobaschin.
Agáta Toottová Borlobaschinová. Pochádzala z Podunajských Biskupíc. Narodila sa 15.marca 1568 v rodine chudobného krajčíra. Mala 12 súrodencov a večná bieda jej už začínala zatemňovať mozog. Keď ju jedného dňa oslovil temný čarodejník Adafuchsus Mindragogus Blacchus, podľahla jeho ponuke a stala sa jeho pomocnicou a zásobovačom. Najprv pre neho získavala niektoré obyčajné veci, kupovala sliepky, kradla pierka z husí, alebo nenápadne niekomu odtrhla vlas, ktorý potreboval Blacchus do svojho elixíru, alebo na niektoré kúzla čiernej mágie. Za všetko jej dobre zaplatil, a tak ju získal na to, čo jej chýbalo najviac, majetok a uznanie, aj keď pochybné.
Neskôr Agáta začala robiť horšie veci, získavala pre Blacchusa čoraz väčšie a vzácnejšie veci i zvieratá. Zašlo to až tak ďaleko, že jedného dňa uniesla istej mudlovskej rodine dieťa pre akési Blacchusove potreby. Našťastie jej dokázali hneď prvý takýto krutý čin a odsúdili ju. Dostala sa do rúk mudlovského súdu a ten jej udelil podľa nich najprísnejší trest upálením. Tento samozrejme, napriek presvedčeniu mudlov, prežila, ale bola hneď zaistená čarodejníckou radou bystrozorov a odvedená pred čarodejnícky súdny tribunál. Tam prezradila čo vedela o svojom mecenášovi, za čo ju on sám pripravil o život. Vďaka Agátiným informáciám sa však podarilo dolapiť Blacchusa a prerušiť tak jeho nekalú činnosť.
Po 400 rokoch od jej domnelého upálenia sa mudlovská spoločnosť UROBOROS rozhodla pripomenúť pamiatku „nevinne mučených čarodejníc“ a osadila na Hurbanovom námestí v Bratislave pamätnú tabuľu prvej čarodejnici, ktorá bola upálená v Bratislave. Nesmieme týmto mudlom zazlievať ich snahu, pretože o pozadí tohto prípadu nemali odkiaľ vedieť. Keď však žiadali magistrát mesta o povolenie, toto najprv nedostali, pretože v tom magistrátu Bratislavy bránila Čarodejnícka rada pre minulé záležitosti. Nakoniec sa Čarodejnícka rada rozhodla, s ohľadom na posledné činy Agáty Borlobaschin vedúce k dolapeniu Blacchusa, povoliť mudlom osadiť tento pamätník. Slávnostné odhalenie pamätníka sa konalo 24. mája 2002 na mieste popravy, na Hurbanovom námestí v Bratislave.