Kapitola prvá – Nová študentka

 

Do školy som pricestovala v júli, takže som mala dosť času sa pred začatím výuky so školou trocha zoznámiť. Hneď po príchode som vyplnila vstupný test, na základe ktorého ma múdry klobúk zaradil do mojej fakulty – do mrzimoru. Priznám sa, o mrzimore som mnoho nevedela, a tak ma toto rozhodnutie nenapĺňalo nadšením. To až o čosi neskôr mi mrzimor tak veľmi prirástol k srdcu.

 

Boli prázdniny, výuka ešte nezačala a tak som sa zatiaľ prechádzala po hrade a zoznamovala sa s prostredím. Stretávala som len málo ľudí. Mnohí boli ešte na prázdninách, iní, podobne ako ani ja, neboli zvyknutí chodievať častejšie do Veľkej siene. Bývala často prázdna. Príčina, alebo dôsledok? Asi jedno s druhým, sieň bola prázdna, lebo v nej ľudia veľa nepobývali, a keďže tam často nikoho nebolo a nebolo s kým slovko prehodiť, ani tam nikto neostával. Ale zase je pravda, že keď už som niekoho vo Veľkej sieni stretla, bolo dosť priestoru na spoznávanie sa a také trocha hlbšie rozhovory vo dvojici. Nestávalo sa, že by niekto ostal nepovšimnutý v neviditeľnom kúte, alebo by ho pre vravu mnohých hrdiel nebolo počuť.

 

Takže, ako som už spomínala, prechádzala som sa po priestoroch hradu a spoznávala som, čo sa dalo. Je pravdou, že zďaleka neboli ešte otvorené všetky krídla a zákutia hradu ako dnes. Pokúsim sa vymenovať priestory, po ktorých sa dalo v tomto čase prechádzať. Boli to priestory fakulty (Kolejní místnosti), Veľká sieň, vstupná hala s dôležitými oznamami a komentármi, bol k dispozícii na preštudovanie školský poriadok, ktorý bol každý študent povinný poznať a riadiť sa ním. Neskôr sme mohli študovať správu školy (riaditeľ: Albus Mithrandir Dumbledore, Zástupcovia: Sefrenie z Ylary a Anseiola Jasmis Rawenclaw, Fakultní riaditelia – Havraspár: Anseiola Jasmis Rawenclaw, Mrzimor: Sefrenie z Ylary, Nebelvír: Albus Mithrandir Dumbledore, Zmijozel: Ashante Justy Forsyth) Bol prístupný zoznam profesorov a študentov a o každom člobrdovi sme si mohli čítať, čo o sebe napísal do infa. No stále to pre mňa boli len mená a písmenká, ku ktorým som si mala priraďovať ľudí a ich charakter až neskôr. Výuka ešte nezačala, a tak sa nedalo zájsť pozrieť do učební, o seminároch sme vtedy ani nechyrovali. Študent sa nedoklopal do zborovne, naopak, pred zborovňou striehla školníkova mačka, pani Norrisová a ukazovala na tabuľku s nápisom: „Do sborovny mohou vstoupit pouze profesoři. Pokud s některým z nich potřebujete něco projednat, vstupte do kabinetu.“ Áno, takmer som zabudla, dalo sa vstúpiť aj do profesorských kabinetov, no akosi, keďže výuka ešte len mala začať, nebolo čo prejednávať. Knihovna, Sovinec, Síň slávy, Soubojový klub a Famfrpál, Příčná ulice, Prasinky a Denní Věštec boli len písmenká, ktoré sľubovali zábavu niekedy v budúcnosti, Ošetřovna, Dívčí umývárna, či Výjezdní semináře, dokonca ani Bodování, Mamonáři či Spolky neexistovali vôbec.

 

Zašla som do krídla so zadanými súťažami, kde bolo ešte cítiť novú maľovku, no akosi som mala pocit, že žiadna zo súťaží mi „nesedí“. Zašla som do „kolejní místnosti“ a čítala si o čom sa moji kolegovia z mrzimoru bavili, no nebolo tam nič, čo by ma nejako zvlášť zaujalo. Možno len reči o tzv. mulťákoch. Áno, toto bolo obdobie, kedy sa pomerne vážne riešil problém „mulťáctva“: Niektorí člobrdovia totiž mali tú drzosť, že sa prihlásili do školy hneď pod niekoľkými nickmi. Či už preto, aby „sa konečne dostali do tej svojej vysnívanej koleje“, alebo jednoducho zo zvedavosti, ako je to inde, či dokonca z dôvodu akéhosi špehovania v konkurenčnej koleji. Možnosť viacnásobného registrovania sa bola uľahčená aj tým, že registrácia bola otvorená prakticky nepretržite. Stačilo vyplniť formulár a múdry klobúk vás hneď poslal do jednej zo štyroch fakúlt (kolejí). Ako som už spomínala, niektorí to mohli hneď vzápätí, či na druhý deň, alebo o týždeň skúsiť znova… Kvôli takýmto „vyzvedačom“ z iných fakúlt, ktorí mali zároveň aj nick vo farbách konkurenčnej fakulty bola (a stále je) v každej „kolejní místnosti“ tzv. Zasadačka, do ktorej majú prístup len študenti, ktorých vedenie koleje pokladá za spoľahlivých a teda dostanú od zasadačky heslo. Avšak nováčik, ako som bola vtedy ja, do zasadačky prístup nemal. Tak som sa len usadila do pohodlného kresla v mrzimorskej spoločenskej miestnosti, a začala som si prezerať mrzimorské webové stránky Mrzinka, a časopis Mrzinoviny. Už vtedy som tam našla mnohé zaujímavé články.

 

Tak vyzerala doba spoznávania, doba, kedy sme prežívali najmä zvedavosť, očakávanie, pocit novosti. Všetko bolo nové a ešte voňavé ;)