Milý můj deníčku…

neboj, budem si do teba písať po slovensky, ako ma moja mamka učila. Len som si neodpustila to oslovenie. Vieš, začínam si do teba písať v deň, keď som prekročila brány Hogwarts. Je to prestížna škola pre nadaných čarodejníkov. A vieš čo? Je to v zahraničí a hovorí sa tam cudzou rečou – po česky. Musím trénovať reč, aby mi tam rozumeli, preto som ťa oslovila po česky.

 

26.6.2007

Som strašne happy! Dneska som dostala sovu zo školy. Normálka ma prijali! Chápeš to? Ale jo, chápeš… teda, nechápeš, lebo nemáš rozum… jejej, nejako sa motám, to od samej radostí. Tak teda ešte raz.

 

Dneska som dostala sovu zo školy. Som prijatá!!!

 

Hneď sme šli s mamkou nakupovať na Priečnu všetko čo treba. Musela som si vystačiť s asi 3 galeónmi. Teda fakt nič moc, mám uniformu z tretej ruky a ešte furt nemám topánky. Vieš, chcela som byť samostatná. Mamka dovolila, aby som si ich kúpila sama. A ja som si samozrejme vybrala chalanské. Hrozné! Tak sa hanbím, a teraz mi ani neostalo dosť srpcov na normálne, čo potrebujem do školy. Dúfam, že mi ťa niekto nenájde a nezistí to. Prepadla by som sa od hanby.

 

Ale aj keď je to s peniazmi bieda, ten jeden srpec na teba som ešte naškrabala – musím si predsa niekde písať všetko čo v novej škole zažijem!

 

26.6.2007 pozdejšie

Jéjda! Tá škola je tak veľká! A je úžasná! Ale prepáč, že ti nejdem všetko popisovať, nemám čas. Vieš, je tu strašne veľa chodieb a všetky niekam vedú. Teda okrem tej za obrazom fľakatej ropuchy na prvom poschodí. To bolo! Normálne som išla po chodbe, hľadala som súťaže, aby som mala nejaké srpce, lebo ešte stále chodím bosá… No tak som hľadala tie súťaže, vraj je to na prvom poschodí. Ako som tak išla po chodbe, zrazu počujem: „Kŕŕŕŕŕk! Kváák!“ a „HAM!“ Hrozne som sa preľakla. Až som nadskočila. Ale nikde nikdo nebol. Len tá žaba na obraze sa divne zalizovala. A z papule jej trčala žltá stužka! Presne taká, akú som mala vo vlasoch! – Viem, že potvory na obraze mi nemôžu ublížiť, ale aj tak mi nebolo všetko jedno. Musím niekedy preskúmať, o čom vlastne je ten výjav na obraze…. Ale k veci: Odrazu sa ten obraz odsunul na bok – a za ním… bola… nejaká tmavá chodba.

 

Šak vieš, aká som zvedavá. Tak som tam normálne vliezla. Teda srdce mi búchalo až niekde v krku, ale zvedavosť je silnejšia. Po nejakých 10 krokoch v úplnej tme sa chodba zatočila, a skončila. Na konci nebolo vôbec nič. Chápeš to? NIČ! Načo som tam liezla? Našťastie ma obraz pustil aj von. (To že by ma mohol nepustiť mi došlo až keď som tam bola, a poviem ti, poriadne mi lepilo!) Myslím, že by nemali existovať chodby, ktoré nikam nevedú. Niekedy sa tam musím vrátiť a preskúmať to!

 

26.6. 2007 večer

Najvyšší čas si ľahnúť. To vieš, stále by bolo čo objavovať, ale vraj sa tu potuluje nejaká pani Norrisová, a koho načapá v noci vonku, bude zle. Radšej rýchlo zaľahnem. Ale musím sa ti ešte s niečím zveriť. Už mám prvú kamošku! Normálka mi priletela sova s balíčkom bertíkovych fazuliek. Od jednej baby z havraspáru. Fajn holka :)

 

16.7.2007

Dneska je rozřazování. Všetci nastúpení čakajú kam ich klobúk zaradí… nervy v kýbli, dlane spotené, a v hlavách im víria poplašené myšlienky.

 

Tiež mám spotené dlane, pocuchané nervy a myšlienky sa v hlave preháňajú tými najneskutočnejšími smermi… ale ja, žiaľ, nestojím medzi svojimi spolužiakmi nastúpená v rade. Mamka sa rozhodla, že práve teraz musíme cestovať k príbuzným do Itálie. A Drachma samozrejme nesmie chýbať. To je nefér! Asi sa chcela pochváliť, že má doma hogwartskú študentku, či čo.

 

Je mi to hrozne ľúto, že nemôžem byť na slávnosti. Ale mamka je mamka, jej slovo načim poslúchnuť. Cez školu mi to už nebude môcť urobiť, ale teraz cez prázdniny mnohí študenti cestujú s rodinou.

 

Chce se mi brečet! Já chci na rozřaďování! … snad se dostanu do nějaké normální koleje…. už abych byla zase tam… :(

 

21.7.2007

Dneska mi vyšiel článok v DV! Môj prvý článok! Budem slávna! ;-)

 

Napísala som ho ešte pred odchodom do Talianska. A dnes je v Dennom Veštci vytlačený. Som tak happy. Len mamka stále trapčí, každému to ukazuje. Keď napíše článok ona, nech ho ukazuje komu chce, ne? No ale aj tak som rada, že mi to uverejnili. Asi nepíšem úplne zle ;) Aj poslali nejaké srpce, hádam si už kúpim tú sovu :)

 

22.7.2007

Konečne zase v škole! Teda, nie žeby sa mi v Taliansku nepáčilo. Bolo fajn, more, pizza aj koláčiky tety Berty. Ale Hog, je Hog :)

 

A predstav si, denníček môj, čakala ma krásna žlto-čierna postieľka v mrzimorskej koleji :)) Som v mrzimore! Hurá!!! Som tak happy! Mrzimor – to je kolej, v ktorej študovala známa tety Mandy. (Tá, čo jej pomohla vybrať sovu.) A teraz tu budem študovať ja :))) Snáď neurobím mrzimoru hanbu…

 

A vieš čo? Dokonca som ani neprišla o slová, ktoré mi vraj Múdry klobúk pri zaraďovaní povedal. Astrid mi ich napísala na pergamen a poslala sovou. Klobúk mi vraj povedal:

 

 

To je super, však? Tak sa teda budem usilovne učiť, ako žiť medzi ostatnými čarodejníkmi… to vieš, doma v lese som ich veľa nestretla.

 

Dobrú noc, denníček môj. Idem si už ľahnúť, do mojej novej – žlto-čiernej – postieľky :)))

 

23.7.2007

Ahoj denníček. .. hm, to znie divne, keď ťa oslovujem len „denníček“. Asi by som ti mala dať nejaké meno… ale aké? Chcem aby sa ti páčilo ;) … No, ja viem, si len kus papiera, ale predstavujem si, že si živý, tak ti musím vymyslieť meno, o ktorom si budem predstavovať, že sa ti páči. … Už sa zase zamotávam. radšej ti napíšem čo som zase zažila, dobre?

 

Mám dvoch nových kamarátov. Oboch žltých.

 

Najskôr som našla sovu od Gilberítny. Hneď ráno, priniesla mi ju jej sova Matylda :) Milé zvieratko, tiež by som tu už chcela mať vlastnú sovu. Ale najskôr si na ňu musím zarobiť. Už usilovne píšem súťaže.. len keby som nemusela tak dlho čakať na vyhodnotenie. Chýba mi moja Anabella – pygmejský chumkáč, alebo kluběnka, ako im hovoria tu – po česky.

 

Gilbertina je môj mrzimorský patrón. Teším sa, že tu mám niekoho, na koho sa môžem obrátiť v prípade potreby. Hneď som jej odpísala. Uvidíme, ako sa naše priateľstvo vyvinie :)

 

A teraz k tomu druhému. Je to chalan! :D Je už tretiak. A je krááásny… :)))

Normálka sa so mnou bavil, akoby nič :D … možno sa mu páčim… ale pšššt… nesmieš to vyzradiť nikomu! Nikdy! tss… :D

 

Poobede som zostala dlhšie vo veľkej. A on tam sedel. Pri mrzimorskom stole, len kúsok odomňa. Pozdravila som a on odzdravil. A normálne sa so mnou dal do reči. Všetko mi poukazoval. Teda všetko… no, povedal mi toho dosť. Hlavne o mrzimore, a o tom, ako to v škole chodí. Vedel si, že našou prvou kolejní bola sama zakladateľka školy – Sefrenie z Ylary? A nejaký čas nám bol kolejní pán riaditeľ Nimrandir Elénére. To je čo? Odteraz budem na svoju kolej hrdá ešte viac :)

 

Nich mi aj prezradil, kde mám hľadať tajnú komnatu. Jo! A už som ju aj našla! Práve pred chvíľou. Hneď som sa pustila do tréningu lietania na metle. Celkom mi to ide, chytila som už 32 terčíkov! Nich vraví, že by som mohla hrať famfrpál – normálne za kolej! Tak to som teda zvedavá, či ma vyberú.

 

Zdá sa, že Nich to tu pozná dobre. Musím mu povedať o tom obraze s oranžovou žabou. Možno o ňom vie niečo zaujímavé. A hlavne by sme mali preskúmať tú divnú chodbu za ním.