Poviedka má rozprávkový charakter a snahou je čitatelovi podať mravoučné vysvetlenie. Ma ukazať čo v živote je dôležité.

Jedného pekného dňa sa krtko vybral do mesta so svojou najlepšou kamarátkou mačkou Cilkou. Obidvaja žili blízko seba a každý deň sa ustavične navštevovali. Krtko býval v záhrade u rodiny Romanovcov a mačka Cilka u Kortezovcov. Mnohokrát sa tí dvaja kamaráti zabávali a ustavične vymýšľali šibalstvá. A tak jedného dňa si vymysleli že pôjdu na nákup do veľkého mesta. Cilke sa ten nápad zo začiatku nezdal veď do mesta to je dobrých 1000 km.. Krtko i mačka totiž žili v dedinke odľahlej od mesta. Cilka sa snažila krtka odhovoriť, ale keď videla že ten tvrdohlavec neustúpi rozhodla sa odísť spolu s ním.

Nedalo jej a spýtala sa prečo vlastne idú mesta. Tak sa ho na to spýtala: “Krtko čo vlastne chceš v tom meste? Krtko na ňu šibalsky žmurkol očkom a povedal: “Moja drahá chcem niečo na seba, aby som vyzeral elegantne.“ Mačka sa veľmi začudovala prečo krtko túži po zmene, ale ďalej sa ho radšej nevypytovala.

Tak sa vydali na nebezpečnú a veľmi dlhú cestu do mesta. Predtým než sa vybrali preč, Krtko pripravil skromné zásoby na cestu. A veruže dobre spravil, pretože po hodine chôdze mačka dostala smäd. Tak jej krtko dal napiť z vody ktorú pribalil. Asi po 4 dňoch cesty sa podarilo krtkovi a mačke dostať na trh, ale počas cesty zažili veľmi krušné chvíle. Cilku takmer zrazil kamión a krtko zasa si natiahol šľachu na nôžke, ale predsa len prišli na trh.

Začali hľadať vysnívané krtkove nohavice. Takmer prešli celý trh ale žiadne pre krtka nenašli. Krtko bol veľmi smutný z toho že nič neobjavil, tak sa obidvaja vydali do parku. Tam si rozložili piknik a jedli. Ako tak jedli, krtko zbadal na hladine vody nohavice. Nevedel skadiaľ sa tam vzali.

Chvíľu váhal, či ich má vytiahnuť a či je to správne, ale po minúte rozmýšľania vyskočil na nôžky a utekal získať nohavice. Mačka Cilka bola prekvapená prečo krtko uteká, ale keď zbadala nohavice na vode, začala bežať na pomoc krtkovi. Spolu sa im podarilo ich vybrať z vody. Krtko ich chvíľu sušil na zemi, keď vyschli hneď si ich vyskúšal, padli mu ako uliate. Mali červenú farbu a zelené bodky. Keď ich krtko konečne mal, vybral sa s Cilkou domov. Keď konečne dorazili, krtko sa nevedel dočkať, ako sa s nimi pochváli pred celým gazdovstvom. Na druhý deň po príchode z mesta si vyšiel na dvor s novými nohavicami. Zvieratá z nich boli užasnuté a chodili ich obdivovať. Krtko mal z toho pravdaže radosť a predvádzal sa v nich.

Zvieratá vraveli že keď má nohavice, tak je skoro ako človek a tak ho vymenovali za pána dvora. Krtkovi sa z toľkej moci a slávy zakrútila hlava a pravdaže začal byť namyslený. Začal sa hrať na najmúdrejšieho. Často zvieratá kritizoval a najviac kohúta, že je len obyčajné hlúpe zviera.

Všetky zvieratá ho znenávideli a chceli, aby bol naspäť ten starý dobrý krtko. Cilka ho upozorňovala že sa ma zmeniť, ale on nechcel nič počuť.

Tak jedného dňa keď znova kritizoval kohúta, ten neváhal ani minútku a zobákom mu strhol a úplné roztrhal tie jeho nohavice a zašliapol ich v bahne. A tak krtko prišiel o nohavice a zistil, že je lepšie byť obyčajný krtko ako krtko s nohavicami.