Sophia:
Madam Leti, mohu Vás poprosit o malý rozhovor? Vy asi jako jediná jste osobně znala autorku Aidy Valemínky, jaké na ni máte vzpomínky? Jaká to byla studentka? Mám dojem, že byla i prefektkou, ale někde jsem slyšela, že byla snad později vyloučena? Tušíte, co se s Lemmou stalo dál?

p.p. Letitia te Tiba:
Och nie, vylúčená určite nebola. Slečna Lemma bola výnimočná študentka. Veľmi nadaná aktívna a dôsledná. Mala zmysel pre detail a neunikla jej ani najmenšia chybička. Vďaka svojej záľube v jazykoch dokázala písať naozaj zaujímavé príbehy aj kvalitné eseje. Pamätám si, ako som raz vyhlásila súťaž, v ktorej bolo treba preložiť jednoduchú vetičku z jazyka Kiribati. Lemma vtedy poslala tak podrobnú a dôslednú odpoveď, že som bola až trochu na rozpakoch, či moju rodnú reč neovláda lepšie ako ja. ;)
Áno, bola prefektkou. Ale po prázdninách, keď sa vrátil pán Keskiakainen zo svojich ciest som sa rozhodla dať do vedenia aspoň jedného muža, dúfala som, že slečna Plíživá sa uplatní vo vedení Žlutého Trimela. Ale krátko na to Lemma odcestovala na inú prestížnu školu so zameraním na jazyky. Potom som už stratila na ňu kontakt, ale dúfam, že je z nej za tie roky úspešná čarodejnica v obore, ktorý si sama vybrala.

Sophia:
Jak se Vám osobně kniha o Aidě Valemínce líbí? Co Vás nejvíce na příběhu zaujalo? Ale neprozraďte nám děj dopředu :) Je to docela napínavé…

p.p. Letitia te Tiba:
Priznám sa vám, že si za tie roky už veľa z deja nepamätám. S napätím ho čítam znova tak, ako ho vydávate v mrzimorskom časopise. Pamätám si len, že ma prekvapilo, aký kvalitný príbeh bola schopná slečna Plíživá napísať za tak krátky čas. Trvalo jej to len niekoľko dní, možno ešte menej.

Sophia:
Co to vlastně tenkrát bylo za soutěž? Mohla byste nám o tom něco vyprávět? Původně měla prý psát román celá kolej, ale nakonec to celé je dílem Lemmy, jak to bylo? Údajně už bylo něco společného rozepsáno – o čem měl ten příběh původně být?

p.p. Letitia te Tiba:
Bola to vlastne prvá celokolejní súťaž v histórii našej školy. Začala ešte keď som bola mrzimorskou študentkou. Zadanie bolo asi takéto: „Napíšte fanfiction. Rozsah minimálne 20(?) kapitol, každá kapitola bude mať aspoň 5 strán TNR12, normálne riadkovanie.“ Alebo nejako podobne. Presné čísla si už nepamätám.
Vtedy sme sa v koleji pokúšali písať nejaký príbeh formou „každý napíše jednu kapitolu“. Ale týmto spôsobom pribúdal text len veľmi pomaly a dej nemal žiadnu kvalitnú líniu. Navyše vďaka „záhade“ zmiznutého mrzimorského študenta sa spolu s pánom Oliverom Newtonom stratilo aj to, čo už bolo napísané. A to práve v deň, kedy bolo treba hotový príbeh odovzdať. Preto sa Lemma (vtedy bola študentkou prvého ročníka) podujala napísať celý príbeh odznova. Termín súťaže sme síce už nestihli, ale myslím, že Mrzimor môže byť na svoje dielo hrdý.

Sophia: Jak je vidět, s každou odpovědí se objevují nové otázky. Snad nám příště madam kolejní prozradí něco o studentovi jménem Oliver Newton, který záhadně zmizel. Co se tenkrát vlastně stalo?