Chodila som po koľajnej miestnosti sem a tam, hľadajúc v každej medzere medzi nábytkom a v každej možnej štrbine. Veru, nájsť ďalšieho pána na holenie (vlastne samca na rozhovor) bola neľahká úloha. Veď kde nájsť drobnú myšku, ktorá sa vie skryť rovnako dobre ako žltý lenivec pred zápisom druhého predmetu? Ale som odhodlaný a tvrdohlavý človek, preto som nakoniec uspela a Fúzika našla za vankúšom na gauči.
Fúzika som vzala k sebe do izby a položila som ho na môj komín kníh, aby sa mi díval do očí, a tak sa necítil menší než ja.
Pat: Meno ti dala Lucy Koralka, svojho času veľmi aktívna redaktorka a šikovná žltá. V obľube ťa mala aj mdm Letitia Te Tiba, mrzimorská legenda, ktorá ťa so sebou dokonca vzala na dovolenku. (pozn. red: články si môžete prečítať tu tu a tu tu) Čo je zaujímavé, meno Fúzik je v originále slovenské a obe dámy sú Slovenky. Cítiš sa preto byť viac Slovákom?
Fúzik si pobúchal labkou po hrudi a ukázal na erb Mrzimoru nad mojou posteľou.
Pat: Takže pravý Mrzimorčan, na národnosti nezáleží. Múdro. – Usmiala som sa hrdo. – Prečo myslíš, že si vlastne pomenovaný po svojich fúzoch? Čím sú výnimočné oproti ostatným?
Fúzik sa piskľavo zachichotal a pohybom typickým pre hlodavce si labkami prečesal fúziky. Tie sa mu zrazu zmenili na hustý knír, potom zopakoval pohyb a zmenili sa mu na ďalší a do tretice opäť iný.
Pat: – Šokovane som vytreštila oči. – Teda Fúzik! Vôbec som netušila, aký si magič. – Spamätala som sa, aby sme mohli pokračovať. – Všimla som si, že tvoj príchod do koľaje je obľúbenou témou špekulácií. História ostatných koľajných zvierat Mrzimoru je záhadou, kým ty máš hneď niekoľko verzií príchodu k nám, okrem tej pravdivej, samozrejme. Avšak rovnako ako každý rozpráva tvoj príbeh inak, inak aj kreslia tvoj výzor. Prezradíš nám, aký druh myši si?
Fúzik zliezol z komínu kníh a dotkol sa nosom žltej obálky môjho Mrzimorského denníka, do ktorého som si zapisovala rozhovor. Potom zaklonil hlavu a ukázal si na krk.
Pat: – Zamyslene som si prechádzala moje znalosti o zvieratách. – Aha! Žeby Ryšavka žltohrdlá?
Fúzik veselo prikývol a vyšiel späť na miesto.
Pat: Si v Mrzimore známy aj tým, že sa vieš schovať takmer kdekoľvek a vždy, keď ťa hľadáme, prehodíme koľajku hore nohami. Prezradíš našim čitateľom zaujímavý zážitok, ktorého si bol svedkom z nejakej tvojej skrýše?
[Odpoveď bola cenzurovaná z dôvodu prezradenia škandalózneho tajomstva v koľaji, ktoré by mohlo doživotne poznačiť lososov a slabšie povahy.]Pat: – Tvári sa traumatizovane a takmer jej došli slová. – Tak… Radšej… Radšej prejdime ku klasickej poslednej otázke. Máš nejaký odkaz pre čitateľov Žltého Trimela?
Fúzik sa utekal schovať do môjho hrnčeka, vykukol len nenápadne do úrovne očí a potom ukázal na moje cukríky. Vzala som si jeden a on hneď vyskočil, aby mi ho vzal.
Myslím, že vám fúzik odkazuje, aby ste sledovali dianie naokolo, i keď ste ten schovaný člen koľaje. Nikdy totiž neviete, aká príležitosť sa vám ponúkne. S týmto posolstvom sa náš rozhovor končí, a tak sa môžete tešiť na budúci posledný diel :)
Patricia Baloure
Fúzik je jednoznačne srdcom východniar :D