Pred školským rokom by som si ani z ďaleka nepovedala, že skončím na druhom mieste. Myslela som si, že tento rok nebudem ani v prvej päťke. Ale ako som sa vlastne k tomu dopracovala? To som Vám prišla povedať.

Na začiatku roka mi bolo jasné, že ideme bojovať o pohár. Vedela som, že zvládnem viac predmetov a že musím zvládnuť nie len predmety, ale aj semináre a súťaže. Ale ako vypočítať to, koľko by som zvládla? Ako sa dostať k tomu číslu, kedy si povedať dosť? Keď to zapisovanie je také ľahké.

Ale toto našťastie nebolo ťažké povedať. Skôr som ich chcela o trochu viac, lenže ja som mala ten problém, že už po tých niekoľko rokov, čo som na hrade, mám už niekoľko predmetov vyštudovaných. Takže som ani nemohla viac zapísať. A tie, čo som mohla, tie boli hneď obsadené prvé dny. 

Povedala som si teda, že číslo 46, aj keď nie je zaokrúhlené, bude mojim číslom po celý rok a neodhlásim ani jeden predmet, budem na každom predmete tak pracovať ako keby som mala len jeden predmet a posnažím sa o to, aby som spravila aj každý seminár a všetky súťaže. 

Súťaže sa mi nepodarilo spraviť všetky. Priznám sa, ja som nikdy nebola na súťaže. Ja som sa vždy musela k nejakej prehovárať aj týždeň a kým som sa k nej prehovorila, tak mnohokrát aj skončila. Ale našťastie tento rok to tak nebolo. Nemusela som sa prehovárať. A to bolo vďaka mojej koleji. 

Kolej ma začala podporovať vo všetkom. Nič som jej nemusela povedať, o nič som ju nemusela poprosiť. Kolej ma podporovala na 200% sama od seba. Nepodporovalo ma len vedenie, ktoré mi každú chvíľu dávalo nejakú podporu, ale aj moji spolužiaci, ktorí ma podporovali v jednom kuse. Neustále sa našiel niekto, kto mi povedal milé slovo, kto ma podporil nejakým darom a ja som sa cítila, ako keby som bola niekto, niekto viac, niekto výnimočný. Cítila som sa ohromne. Hlavne po pekných slovách, ktoré pre mňa znamenajú najviac. 

Ako sa končil pomaly rok, tak kolej neprestala a podporovala ma ďalej. Ja som popravde nemala ani šancu nejak stratiť energiu. Ja by som tak chcela poďakovať celej koleji. Každému jednému členu, ktorí sa zapojil do boja. Nielen tým, že prispieval bodmi, ale aj tým, že zlepšoval atmosféru, pomáhal pri zápasoch, že podporoval slovami. Že sa len ukázal v koleji.

Ale to, čo mi dávala kolej, je strašne pekné a ja som sa fakt cítila dobre. Kolej mi dopomohla k tomu, aby som bola tam, kde som. Preto chcem povedať veľké ĎAKUJEM. 

Pre Žltý Trimeles

Mischel Binghum