Advent se nám neúprosně překlenul do druhé půlky – a abychom tak řekli, ano, už můžete panikařit. Nebo si raději místo paniky můžete vychutnat další vánočně laděnou pohádku, tentokrát z pera Bertrandy Hooki. Jako vždy nechybí možnost vysloužit si odznáček a vhodit něčí jméno do slovování.
Starouš Tobias a jeho nečekané Vánoce
„Tak, hotovo,“ povedal starý muž a sadol si pred zapálený krb. Cítil, ako mu sálajúce teplo z rozpáleného dreva zohrieva skrehnuté nohy a ruky. Vonku práve začalo snežiť. ‚Starouš Tob‘ mal zo svojej chatrče v horách výhľad široko-ďaleko a tak mohol sledovať, ako snehové vločky pomaly dopadajú a topia sa na konároch stromov. Býval na samote, ďaleko od ostatných domov.
„Trochu sa zohrejem a pustím sa do toho,“ povedal Starouš a pohodlnejšie sa zachumlal do deky. Zobudil sa až ráno. Bolo ešte šero, napriek tomu ale jasne videl, že sa celý les cez noc sfarbil do biela.
„Ej bisťu! Teraz budeš musieť kopnúť do vrcule,“ povedal sám pre seba a tak rýchlo, ako mu to staré kosti dovolili, sa postavil a doplnil drevo do už vyhasnutého krbu. Potom v lese našiel stromček, ktorý postavil hneď vedľa masívneho stola. Bolo na ňom vidieť, že už má najlepšie roky za sebou, stále ale pôsobil majestátne. Stromček vyzdobil a pustil sa do prípravy vianočného kapra. Keď vešal svetielka na strom pred svojou chatrčou, slnko už začínalo zapadať.
Jedno zo svetielok sa zachytilo na klinci. Starček sa ho snažil uvoľniť, ale žiarovka sa nepohla ani o milimeter.
„Potrebuješ pomôcť, Starouš?“ započul známy dunivý hlas za svojim chrbtom. „Ty už mi len pomôžeš!“ zasmial sa starý muž na ducha, ktorý sa za ním objavil. „Som síce duch, ale ešte stále viem kúzliť,“ povedal duch mladého muža a jedným ťahom zavesil svetielka na miesto.
Starouš sa vďačne usmial: „Kde sú ostatní?“
„Určite sa zas niekde zakeca…“ vedľa ducha sa zrazu objavili tri dušice oblečené v slávnostnom. „Hovoríš o nás?“ povedala stredná dušica, mrskla svojim dračím ocasom a obkrúžila chajdu kolom dokola. Pritom zhodila na stromy okolo kúzelný prášok a tie sa začali trblietať.
„Priniesli sme ti koláče… a jedlo pre nás,“ dodala druhá dušica. „Vieš… aby si si nemusel robiť starosti s duším jedlom,“ usmial sa posledný duch.
Všetci vošli dovnútra, kde to voňalo po škorici a jabĺčkach. Pri večeri sa dobre zabávali, spievali a spomínali na časy, kedy sa všetci spoločne stretávali v škole.
Zrazu ich vyrušilo hlasné zabúchanie na dvere.
„Kto to…?“
„Schovajte sa, mudlovia nie sú zvyknutí vidieť duchov,“ povedal Starouš a vybral sa ku dverám. Keď si overil, že duchov nie je vidno, otvoril dvere.
Tam stála mladá pani a malé dievčatko.
„Štastné Vianoce, pán Tobias,“ povedalo dievčatko a objalo starého pána. Pán Tobias zostal stáť ako obarený. Menom ho nikto neoslovil už roky.
Od prekvapenia a dojatia sa nezmohol na slovo. Oči mu padli na modrú čelenku s motýlikmi, ktorú malo dievčatko na hlave. V očiach sa mu zjavil zvláštny výraz. Dievčatko si všimlo, že sa pán Tobias zadíval na čelenku.
„Tú som dostala od svojej babičky,“ povedalo dievčatko s úsmevom.
„Mama nám o vás často rozprávala,“ povedala mladá pani, „vraj ste sa poznali od detstva.“
„Bathylda Whitová,“ vyhŕkol zo seba pán Tobias v úžase, „Áno, ona bola… skvelá,“ povedal pán Tobias a so zamyslením sa pozeral na mladú ženu a dievčatko, ktoré stáli pred ním.
„Ahoj,“ pozdravilo dievčatko.
Tán Tobias rýchlo precitol, keď si uvedomil, koho dievčatko zdraví a oblial ho pot. Vo dverách stála dračia dušica. „Ahoj, Sofi,“ pozdravila dušica dievčatko a doletela bližšie.
„Vy… sa poznáte?“ prekvapene sa spýtal Tobias.
„Pripravili sme ti prekvapenie, Starouš,“ doletela druhá dušica. „Oni sú tiež čarodejnice,“ vysvetlila tretia dušica nadšene, „Sofiu poznáme zo školy.“
Mladá pani sa usmiala na Tobiasa: „Priniesli sme Vám darček,“ povedala a starčekovi podala veľkú krabicu s otvormi, previazanú stuhou. K skupine sa pripojil aj posledný duch a posunul darček bližšie k Tobiasovi. Tobias chytil balík a prstami hľadal lepiacu pásku. Po chvíli sa zarazil.
„Pardon, už dlho sa pohybujem medzi mudlami,“ povedal ospravedlňujúco. Balík položil a otvoril ho jedným mávnutím prútika. Pozeral na neho pár veľkých očí.
„To je sova,“ povedala rýchlo Sofia a zatlieskala rukami, „aby sme si mohli písať.“
Pán Tobias chvíľu len nemo spracovával, čo sa práve stalo. Potom so slzami v očiach všetkých zavolal do vnútra a spoločne si dali Štedrovečernú večeru.
Váš úkol bude stejný jako starouše Toba – a to napsat Sofii dopis do školy. Co bude dopis obsahovat a jak bude dlouhý je čistě na vás – ale pamatujte na to, že by jí měl udělat radost. Spamy a řetězové dopisy třídíme a rituálně pálíme na oslavu nového roku. Prosím, opět připojte i identifikátor. Své dopisy můžete opět posílat po celý týden (do příští soboty). Tentokrát na d-krb Bertrandy Hooki.
Pro Žlutého Trimela
Bertranda Hooki