Včera som sa pozrela von z okna a konečne som uvidela prichádzať jar. Stromy vyzerali takmer rovnako ako v zime, majú holé konáre, ale už nie tak šedivohnedú farbu. Začínajú sa sfarbovať do červeno-hneda.
Pamätám si z minulých rokov, že budú teraz každým dňom, ba každou hodinou zelenšie, postupne bude vidno nové lístky, kvety… a ani sa nenazdáme, príroda sa odeje no nového šatu. A nie len príroda. Aj ľudia si obliekajú veselšie a ľahšie odevy. A čo sa mi páči azda najviac sú jarné tváre, ľudia sa akosi viac otvárajú, viac usmievajú, viac komunikujú pohľadom – aj medzi neznámymi. Už aj otváram okno jarnému vzduchu. Okno na svojej izbe, aj vo svojom srdci.