Milý čitatelia, v mojej koľajnej súťaži mi Jostein Lauierová dala za úlohu napísať krátku poviedku, v ktorej sme my dve hlavné postavy. Dúfam, že sa aspoň trochu zabavíš, Jostí, a vy ostatní takisto.

Bolo tesne po pol noci a celý Hogwartský hrad oslavoval nový rok. Vo Veľkej sieni bola cítiť vôňa rôznych jedál, ktoré škriatkovia neustále roznášali. Všetci sa tam výborne bavili, no keď začali strieľať ohňostroje, jediná osoba sa prestala usmievať a vybehla zo siene. Tou osobou bola mrzimorská Jostein Lauierová. Jej kamarátka a spolužiačka, Patricia Baloure, si to všimla a utekala za ňou.

Jostein sa tak veľmi ponáhľala, že ju Patricia dobehla až v ich koľajnej miestnosti.

„Čo sa stalo?“ spýtala sa Patricia.

„To Faramir!“ rýchlo odpovedala nezastavujúca Jostein.

„Čo s ním?“ Patricia vôbec nechápala.

Medzitým už vošli do Josteininej izby, kde si Jostein okamžite kľakla a pozerala sa pod posteľ.

„Zapomněla jsem ho vrátit do klece! Určitě se lekl ohňostroje a teď nevím, kde je,“ konečne odpovedala Jostein.

„Pomôžem ti ho hľadať,“ povedala Patricia, no v momente, keď si tiež chcela kľaknúť, hradom sa ozval ďalší veľký výbuch a Faramir vybehol von z izby.

Patricia to uvidela, a tak to rýchlo ukázala Jostein a spolu utekali naspäť do koľajnej miestnosti. Tam ho ale nevedeli nájsť.

„Možná ho videla Grapí.“ Jostí ukázala pohľadom na šedý stromček v rohu miestnosti.

„Ja neviem… Veď vieš, stromy nemajú oči,“ váhavo poznamenala Patricia.

Jostein ale nemala inú možnosť, a preto prišla k stromčeku a spýtala sa „Grapí, prosím tě, neviděla jsi moje morčátko, Faramira?“

Vetvičky koľajnej dušice Magrápy sa začali nakláňať, akoby chcela ukázať na východ z koľajnej miestnosti, ale neudržala rovnováhu a celý strom spadol na bok.

Patricia jej chcela pomôcť vstať, ale v tom si všimla niečo za ňou.

„Vážne, Grapí?! Ešte aj ako strom?“ zhrozene sa spýtala Patricia, ktorá spoza Magrápy vytiahla flašku alkoholu.

Jostein a Patricia zdvihli Magrápu, vrátili jej fľašku a bežali zase ďalej.

Nevedeli kam ísť, už boli bezradné, keď stretli ich primusa Andrewa Uroborosa.

„Co tady děláte? Neměly byste slavit?“ spýtal sa ich.

„Jostie, stratila morča, tak ho hľadáme. Nevidel si ho?“ vysvetlila Patricia.

Andrew sa zamyslel a o chvíľu povedal „Mám pocit, že tudy proběhla nějaká chlupatá koule. Šla do kuchyně, tuším.“

Jostein sa Andymu poďakovala a chcela ísť s Patriciou do kuchyne.

„Počkejte!“ zastavil ich Andrew. „Vzpomněl jsem si. Ty chlupaté koule byly dvě a šly tam spolu!“

Jostein a Patricia sa na seba zhrozene pozreli a bežali do kuchyne.

Jostein rýchlo zaklopala na dvere, ktorá vzápätí otvorila škriatka. Tá sa im začala nekonečne ospravedlňovať a potom z nej vyšlo, že nás nesmie cez takto rušnú noc pustiť dnu.

„Co to děláš?“ ozval sa iný škriatok z kuchyne. „Vždyť je s Pat. Ji musíme vždy pustit! Víš přece, co pro nás dělá.“

Škriatka držiaca dvere dievčatám s ospravedlnením otvorila. Patricia a Jostein vošli vyhýbajúc sa všetkým škriatkom, ktorý pripravovali jedlo.

„O čem to ten skřítek mluvil?“ Jostein šepkala Patricii.

„Možno som im niečo sľúbila, keď doštudujem…“ vyhýbavo odpovedala Patricia.

Náhle pribehol jazvec Ricky, ich koľajný maznáčik, a začal Jostein ťahať za sukňu.

„Tak to ty si tá druhá ,chlupatá koule!´“ zvolala Patricia, pričom sa na ňu otočili všetci škriatkovia a jednému dokonca z ruky vypadla vareška.

Jostein rýchlo nasledovala Rickyho. Ten ju šikovne zaviedol až k Faramirovi, ktorý sedel na kuchynskej linke a bol až po uši v mrkve.

Odvtedy už Jostein asi nikdy nezabudne zatvoriť na Silvestra svoje morčatá do klietky.

Nakoniec tu pre Vás mám niekoľko ponaučení, ktoré plynú z tohto príbehu:

• Vždy sa príkladne starajte o svoje zvieratá.
• Jazvece sú dobrí hľadači.
• Nepite alkohol, keď nemáte 18 alebo ste strom. Môžete spadnúť a polámať si vetvičky.
• Nepoužívajte slovné spojenie „chlupaté koule“ v škole plnej neplnoletých detí.

Nabudúce sa tešte na krátku poviedku na Vianočno-Novoročnú tému pre našu prefektku, Veu Sophie Williams.

Patricia Baloure