Sedím za stolom a neviem sa sústrediť na prácu. Nie, nemusíte ma ľutovať, je to celkom príjemné vyrušenie…
Stôl mám pri svojom okne, a za oknom mi poletujú vtáčence, šantia a radujú sa. Tu zobnú do pripravených maškŕt, tu si vypijú vodičky ošetrenej nezamŕzajúcim kúzlom. A pomedzi to poletujú, naháňajú sa, šantia. Podchvíľou si sadnú a vyspevujú… Zvláštne, pokým som to pred mnohými rokmi nezažila, nevedela som aké je príjemné sledovať veselé vtáčence za oknom.
Teraz ich často pozorujeme spoločne aj s Ondrejkom, a tiež sa spoločne staráme o to, aby mali vždy čo zobkať.
No ale už je najvyšší čas napísať pár slov do svojho okienka v Žlutom Trimelovi. Takže… viete čo, ja vám porozprávam o mojich vtáčencoch:
Za oknom mi poletujú vtáčence, šantia a radujú sa… ale o tom som už vlastne hovorila. A pre vás bude asi tiež príjemnejšie pozerať sa na živé vtáčatá, než na moje písmenká. Tak hurá do prírody obdivovať radosti života.