Sophia: Jak je vidět, s každou odpovědí se objevují nové otázky. Snad nám tentokrát madam kolejní prozradí něco o studentovi jménem Oliver Newton, který záhadně zmizel. Co to bylo za studenta? Co se tenkrát vlastně stalo?

p.p. Letitia te Tiba:
Pán Oliver Newton… (profesorka si zo zasneným výrazom vybavuje minulosť)
Bol to veľmi nadaný a aktívny študent. Pamätám si na neho už z prvých dní, keď ešte chodil po škole v nováčikovskom hnedastom hábite nezaradeného študenta. Povedala som si vtedy pre seba: „Mm, tento študent vie čítať… Toho chcem!“ (rozumej: jeden z mála, ktorý sa nepýtal na úplne samozrejmé veci, ale radil ostatným to, čo sa dozvedel zo ŠŘ. Chcela som v Mrzimore takých študentov.) A čuduj sa svete, Múdry klobúk naozaj zaradil Olivera do Mrzimoru. Bolo zvláštne, že ešte skôr, ako klobúk vyriekol svoje rozhodnutie, pán Newton už mal nakúpené všetky veci v žltej farbe a ostatným ukazoval svoj denník s mnohými informáciami o mrzimorskej koleji. Asi k nám naozaj veľmi chcel. … Alebo v tom bolo niečo iné?

Pán Newton vždy patril k aktívnym študentom. Stále ho bolo vidieť, alebo počuť, do všetkého sa zapájal, vždy bol stredobodom pozornosti. Až nadišiel čas, keď sa finišovalo s fakultnou súťažou „Napište FF“. Pokým sa v koleji hľadali dobrovoľníci, ktorí postupne dopíšu chýbajúce kapitoly, Oliver si jednoducho sadol za stôl vo fakultnej miestnosti a písal a písal… Písal celú noc, až, podľa vlastných slov, dopísal. Nikto nevie, čo presne sa tej noci stalo.
Nevieme, ako sa mu podarilo dopísať toľko kapitol za jednu noc, či azda pomocou nejakej mágie, a či vôbec ich dopísal. Pretože odovzdanie zápisníka s textom dokončeného príbehu stále odkladal. Najprv chcel ešte opraviť chyby a urobiť drobné úpravy, potom vraj zápisník uložil do bezpečnostného kufríka s učebnicami, ktorý sa dá otvoriť len v deň keď sa ide do školy (teda až po víkende)… Nemali sme dôvod pochybovať o Oliverových slovách a tak sme trpezlivo (alebo skôr netrpezlivo) čakali, aj keď deň odovzdania súťaže sa povážlivo blížil. Nakoniec sa však stratil aj pán Oliver Newton. Čakali sme ho deň, dva, tri… prešiel aj termín odovzdania súťaže (prosili sme organizátorov, aby pár dní počkali, že FF máme už dopísanú, len jej autor ostal momentálne bez pripojenia) ale po pánu Oliverovi nebolo ani stopy.
To už sme sa pochopiteľne znepokojovali nie len o súťaž, ale predovšetkým o samotného študenta. No po Oliverovi Newtonovi sa zľahla zem. Nikdy viac o ňom už nikto nepočul, ani ho odvtedy nikto nikdy nevidel. Písala som znepokojenú sovu jeho rodičom, no zdá sa, že sa stratila celá ich rodina. Nielen že nikdy neodpovedali na sovu, nielen že nikdy neprišli svojho syna hľadať, ale moja znepokojená utrmácaná sova sa vrátila aj s listom. Rodina Newtonovcov sa nedala nájsť nikde na svete.

Až oveľa neskôr sa mi podarilo zistiť možné (príbuzenské?) spojenie s istým známym metamorfágom. Ale to je už iný príbeh. :)