Na výpravu som sa moc tešila. Bola to moja výprava po dlhej dobe a povedzme si pravdu a za to sa aj hanbím, že veľa som ich nezažila. Preto som sa aj potešila, keď som dostala možnosť napísať o tom aj článok. Vedela som, že to bude super výprava, kedže sa na nej zúčastnili :

• Helen Miltonová
• Andrew Uroboros
• Kim Sarah Reevesová
• Klotylda Malíková
• Mischel Binghum
• Nicholas McElen
• Monny Whitecrow – ako sprievodkyňa

Ale zábava začala ešte predtým, ako sme začali poriadne výpravu. Vo veľkej sieni sme sa pomaly stretli skoro všetci, pravdaže Andrew ako pravý chlap meškal. Ale tak ako ďalší náš záchranca a ochranár tam bol pán Nich. Tešili sme sa z toho, že je aspoň jeden chlap pri nás. Lenže keď nám povedal, že bude on náš sprievodca, že pán Nich nás prevedie po lese, tak som sa zľakla. Ako nie že by som mu nedôverovala, ale tak viete. No, ako to pekne povedať. No, bola som radšej, keby to bola madam Monny. Po vyslovení môjho drzého strachu voči pánovi Nichovi, ma premenil v žabu. Ako to by som nebola ja, keby som neprovokovala všetkých.

Našťastie sa madam Monny dostavila a mne trochu odľahlo. Ale moje odľahnutie netrvalo dlho. Len do doby, keď ma pán Nich chytil do jednej ruky a do druhej desiatu, tak som si povedala, že je so mnou Ámen. Pre Merlina. Veď on ma chcel zjesť. Takú milú, nevinnú osôbku. Síce poznám kolej, ktorá by momentálne bola rada, aby som bola zjedená, nie preto, že ma nemajú radi, ale kvôli niečomu inému, ale aj tak som dúfala, že sa to nestane.

Pravdaže našťastie ma pán Nich položil hneď po príchode do lesa na zem. Ak by to tak nespravil a premenila by som sa späť v jeho ruke, asi by som ho privalila a nebola by to už vianočná výprava a mala by som na krku prvé zabitie na hrade. A ešte dokonca profesora a bývalého kolejního. No, radšej na to nechcem ani myslieť.

Ale aby som sa vrátila k výprave, veď predsa kvôli nej vám tu píšem, tak to bola tá výprava najlepšia na svete. Okrem toho, že sme mali na hlavách čapičky, pre ne sme boli moc radi, lebo bola strašná zima. Ale madam Monny nás viedla takým svižným tempom, že mi nebola ani zima. Aj keď som sa bála, že tým svižným tempom vybehám koláče, ktoré som si zobrala ako sváču a ktoré hneď zbadal, tak som sa už musela aj podeliť. Aj keď mi to skôr pripadalo, že sa boja či budú v poriadku a že sú vôbec jedlé. Ako to som sa čudovala aj ja, ale pssst.

Ale ako snežilo menej a menej, čo bolo škoda, lebo tomu čaru sneh slušel, tak sa mi podarilo nájsť aj ponožku na zemi. Chápete, niekto v zime stratil ponožku. Aj keď bola deravá, ale niekomu bola zima. Zdvihla som ju a potom si uvedomila, čo som našla a začala tancovať o dušu. Isto som bola všetkým na smiech, ale bolo mi to jedno. Bola to moja prvá deravá ponožka. Síce od zimy stála a bola tvrdá, ale aspoň nesmrdela.

Ale my sme došli na nádhernú lúku, kde bolo kopu vianočných stromčekov. Tú krásu by som dožičila každému vidieť. Boli plné rôznych ozdôb, veľkostí. No, každý fakt krásny. Uprostred toho bol stôl, kde boli no povedzme dobroty, boli tam húsenky, nakladané hadí ocásky v paradajkovej omáčke a podobne. Najprv sme sa síce tešili na plný žalúdok, ale no radšej ma asi mal pán Nich zjesť.

Keď tak zrazu sa k nám pridal škriatok v elfom oblečku a začal listovať svojim zápisníkom. Myslím, že mu presne nebolo jasné, kde a hlavne kedy je pri nás, kedže už chcel sláviť Silvestra. Škriatok nám ale povedal, čo ho trápi, že mu mali pomôcť škriatkovia a že mu mali pomôcť presadiť stromček. Tak sme sa pravdaže podujali a premenili na škriatkov a vybrali sme sa mu pomôcť. Aj keď ja som sa niekde stratila, keď ma zaujal vtáčik na strome, ale moji spolu výpravníci zvládli túto výpravu perfektne, ozdobili stromček bravúrne a pomohli všetkým komu sa len dalo.  Výpravníci neváhali a spravili si aj fotku, ktorú by som vám rada ukázala, aj keď ja na nej nie som. Ale som moc hrdá na to, ako to zvládli.

Ja si myslím, že výprava sa veľmi vydarila a ja sa moc teším na ďalšiu. A dúfam, že tentoraz sa nestratím a aj ja si spravím takúto krásnu pamiatku.

Pre Žltý Trimeles

Mischel Binghum