4. kapitola

 

Len asi 200 metrov od pamätnej tabule, ktorá mudlom, rovnako ako čarodejníkom, pripomína prvú čarodejnicu upálenú v Bratislave, stojí dom pripomínajúci svojím vzhľadom harmoniku.

 

Tento dom kúpil pán Saverín Velkochtivý od istého schudobnelého šľachtica. Páčilo sa mu najmä priečelie domu, ale aj jeho veľkosť a krásna výzdoba vo vnútri. Dom bol pôvodne postavený na dnes neznámom mieste niekde v okolí Prešporka.

 

Naivný pán Velkochtivý ho kúpil v domnení, že sa pokojne zmestí to priestoru medzi dvoma mudlovskými domami na Župnom námestí. Mýlil sa. A tak pri prenesení domu na jeho nové miesto musel vonkajšiu veľkosť domu upraviť. Nechcel meniť proporcie na fasáde a oknách, preto sa rozhodol prednú stenu stlačiť harmonikovým kúzlom. Je to, pokiaľ viem, jediný takto upravený dom, ktorý môžu pozorovať aj mudlovia. Pravdaže vchod do domu (vľavo) je opatrený mudloodpudivým kúzlom, ktoré jeho majiteľ ešte znásobil vzhľadom vchodu, ktorý na mudlov pôsobí zanedbane a vôbec nie lákavo.

 

V strede mal až do r. 1991 svoj ružovou farbou vymaľovaný obchodík, starý pán Sudor Handarbeit (momentálene je tento priestor premaľovaný bielou farbou). Pán Handarbeit mal obzvlášť silnú záľubu v mudlovských ručných prácach. Fascinovali ho paličkované, či háčkované alebo štrikované dečky, papučky, svetríky a čiapočky, límčeky a najrôznejšie ozdoby, ručne obháčkované gombíky, ale aj zdobená keramika maľované taniere, džbány, šálky, vázičky… skrátka akékoľvek mudlovské ozdobné predmety. Všetky tieto veci zhromažďoval vo svojom malom obchodíku a bol neskutočne šťastný, keď mohol zo svojich pokladov niektorý ponúknuť obyvateľom, či návštevníkom Prešporka. Ku koncu svojho pôsobenia nazhromaždil toľko podobných vecí, až sa do jeho maličkého obchodíku (i keď kúzlom zväčšeného) len s ťažkosťami vošiel nejaký zákazník. V marci r. 1991 pán Handarbeit vo veku 161 r. zomrel – šťastný, obklopený svojimi milovanými vecičkami.

 

Na pravej strane domu je dodnes otvorený hostinec Hlbočina. Hoci čarodejnícka verejnosť sa tu rada zastavila na pohár ďatelinového piva, či púpavového čaju už od nepamäti, pre mudlov bol tento hostinec otvorený len nedávno. Dnes tu možno stretnúť aj mudlu a pri vedľajšom stole čarodejnicu, škriatka, či vodníka. Samozrejme, prostredie tohto hostinca je očarované tak, aby bolo učinené za dosť zákonu o utajení pred mudlami. Preto bežný mudla bez skúseností s naším svetom (je jedno, či je hosťom, alebo len nakúka cez sklo, ktoré oddeluje vnútorný priestor od mudlovskej ulice) nezbadal na bytostiach čarodejníckeho sveta nič podozrivé. To ale nič nemení na tom, že práve na tomto mieste sa môžu pokojne a nerušene spoznávať čarodejníci s mudlami. Je to výborná príležitosť na stretávanie sa, spoznávanie neznámeho sveta a pestovanie krásnych medzirasových priateľstiev.

 

Na záver pre prípadných návštevníkov Prešporka uvádzam, že do spomínaného pohostinstva vedú dva vchody, jeden z mudlovskej strany na Župnom námestí, druhý pre čarodejníkov pohodlnejší vedie z druhej strany domu na čisto čarodejnícku Priekopnú ulicu.