Všetci asi poznáte podivné zvuky „šram šram“ a podobne, ktoré sa občas ozývajú v priestoroch našej školy. Nie všetci ale máte podrobnejšie znalosti o tvorovi, ktorý ich vydáva – šramovi. Nám sa podarilo získať informáciu o ňom, ktorá odznela na kongrese o nepreskúmaných tvoroch, konanom v r. 2003 v Žabokrekoch.
Šram šram
Latinský názov: Strepo sram
(Výňatok zo zborníka Kongresu o nepreskúmaných tvoroch, konaného v r. 2003 v Žabokrekoch)
Šram šram, alebo podľa staršieho názvu šram obyčajný je bytosť o ktorej sa zatiaľ veľa nevie. Podľa mnohých výskumov sú to poväčšine priateľské tvory, i keď nájdu sa medzi nimi aj zlomyseľné jedince, ktoré majú obzvlášť veľkú záľubu v strašení a naháňaní hrôzy. Doteraz sa nepodarilo dokázať, žeby šram bol nejakým spôsobom nebezpečný, i keď, rovnako ako u mnohých málo známych tvorov, kolujú o ňom rôzne fámy, kedy vraj uniesol niekoľko osôb a tie sa už nikdy viac nenašli. Ako už bolo vyššie spomenuté, sú to len fámy, ktoré sa pravdepodobne nezakladajú na pravde. Šram sa živí výhradne ľudskými emóciami, a záujmom o neho. Keď sa nasťahuje do nejakého čarodejníckeho príbytku, spočiatku sa správa dosť nenápadne, no len dovtedy, kým spozná svoje nové obydlie a trošku si zvykne. Potom začína vydávať svoje typické šramotivé zvuky, čím zväčša zaujme obyvateľov svojho nového domova. Vtedy sa sýti najmä ľudskou zvedavosťou. Šram sa zámerne správa dosť záhadne, snaží sa vzbudzovať pozornosť a záujem o svoju osobu, lebo práve záujem a zvedavosť sú jeho najobľúbenejšou pochúťkou. Keď si obyvatelia domu na neho zvyknú a spriatelia sa s ním, s obľubou sa kŕmi priateľstvom a samozrejme tiež záujmom o neho. Rád sa rozpráva s ľuďmi, samozrejme svojím šramotivým spôsobom. Ako som už vyššie spomínala, niektoré jedince majú tak trocha zvrátené chute, a namiesto zvedavosti obľubujú skôr strach, a namiesto záujmu a priateľstva zlobu a hnev, ktoré sa snažia aj svojim šramotením u ľudí vyprovokovať. No takéto šramy patria skôr k výnimkám.
Šram je pravdepodobne neviditeľný a nehmotný, lebo zatiaľ sa nenašiel nikto, kto by ho bol kedy videl, ani sa ho dotkol. Jediným dôkazom jeho existencie sú typické šramotivé zvuky v príbytku, do ktorého sa nasťahoval. Istý škótsky učiteľ predmetu podivné tvory James Bond Daemonds síce tvrdí, že sa mu šram ukázal vo sne a namaľoval jeho podobu (viď priložený obrázok), ale ide len o ojedinelý prípad, ktorého pravosť sa nedá nijako dokázať ani vyvrátiť.
Šram sa vyskytuje takmer na celom obývanom území Európy, ale len zriedkavo. V mnohých prípadoch, keď bola udávaná jeho prítomnosť sa neskôr zistilo, že ide o zvuky rôzneho pôvodu, ovšem bez inteligencie, ktorou šram rozhodne oplýva.
Šramovu inteligenciu dokazujú jeho početné rozhovory s obyvateľmi jeho príbytku. Na tomto mieste by som sa chcela zmieniť o slovníku šrama. Ako sme už spomínali, ide o inteligentnú bytosť, preto je šram schopný svoj slovník rozširovať – najmä o výraznejšie zvuky ktoré počuje vo svojom okolí. Používa ich na zaujatie a započatie komunikácie s ľuďmi. Pôvodný šram-slovník však obsahuje len slová, v ktorých sa vyskytujú tieto štyri hlásky š, r, a, m. V každom slove sú zastúpené všetky štyri tieto písmená a nikdy nie sú prehádzané. Šram teda vie povedať napríklad „ššššrammm“, alebo „mšaaarrr“ ale slovo „šramaš“ sa v základnom šram-slovníku nevyskytuje. Ovšem dlhodobým spolužitím s ľuďmi a ich častou vzájomnou komunikáciou, ako aj pomerne vysokou inteligenciou šramov sa ich slovná zásoba postupne rozširuje. Takže okrem slov základného šram-slovníka a napodobňovaných zvukov (napr. „hůůů“, „BONG“) šramy rozšírili svoju slovnú zásobu o slová ako „šrami šramiki“, alebo už vyššie spomínané „šramaš“.
Na záver chcem len znova zdôrazniť, že hoci druh bytostí šram šram dodnes nepatrí medzi veľmi preskúmané a známe, v žiadnom prípade nemusíme k nim prechovávať negatívne emócie, či strach a nevraživosť.
Článek byl použit do soutěže „Strašidla“