(alebo 2. kapitola o tlačenici pred učebňami)
Blížil sa september a s ním narastal počet ľudí v priestoroch školy. Stále viac ľudí sa stretávalo vo Veľkej sieni i v iných priestoroch hradu. Hovor silnel a veľká sieň už neostávala prázdna, okrem času, keď si obyvatelia hradu plnili svoje mudlovské povinnosti. Po večeroch, alebo skôr po nociach, niekedy bývala vo VS akási bezuzdná zábava, po ktorej niektorí tzv. starousadlíci ešte teraz vyjadrujú nostalgiu.
Na 9. Septembra 2004 bol ohlásený historicky prvý zápis do tried Hogwarts. Študenti netrpezlivo nakúkali do chodby s nápisom Výuka a zápalisto debatovali o tom, kto bude študovať aké predmety. Niektorí boli opatrnejší, a rozhodovali sa pre menší počet predmetov, aby mali dosť času na vypracovanie domácich úloh – nikto nechcel svoju kolej zbytočne pripraviť o body za trollov z neodovzdaných úloh. No mnoho bolo takých, ktorí chceli študovať všetko, čo ich zaujalo, a niekedy sa vyšplhal počet vytúžených predmetov do závratných výšok. Predpokladám, že podobné vzrušenie vládlo i medzi profesormi, profesor de Corristo mal dokonca v kabinete vypísané mená vyvolených, ktorých by rád videl vo svojej jedinej triede Spoločenskovedného kúzelníctva.
Konečne nadišiel deň D. Učebne sa otvorili a študenti sa predbiehali v tom, aby sa dostali na ten svoj predmet. Štúdium bolo vtedy bezplatné a tak tí, ktorí prišli zavčasu obsadili toľko voľných miest, koľko sa im len uráčilo. Tí, čo sa pripojili až večer, alebo tí, ktorí poslúchli múdre rady a chceli si s rozvahou vybrať tie správne predmety prišli často skrátka. Vo večerných hodinách už totiž boli všetky učebne beznádejne zaplnené, a v pracovni riaditeľa sa hromadili otázky typu: „V žiadnej učebni už nie je miesto. Čo mám robiť, keď nechcem byť vyhodený kvôli tomu, že nie som zapísaný na výuke?“
Ochotnejší profesori si pridávali ďalšie triedy, no niekedy to vyzeralo, že budú mať opravovania domácich úloh naozaj nad hlavu. Napríklad profesor Arthur Jacobs vyučoval až v 15-tich triedach. Ale my, študenti sme im boli vďační za to, že predsalen môžeme študovať, aj keď sme prišli až niekoľko hodín po otvorení učební.
O nejaký čas sa učebne začali trocha uvoľňovať… a počty bodov kolejí nápadne znižovať. Čím to? Ľudia jednoducho nestíhali plniť všetky domáce úlohy, za neodovzdané úlohy dostávali študenti trolla, za ktorého sa im, a ich fakulte odpočítalo vždy 15b. Študenti, ktorí si uvedomili, že nestíhajú žiadali o vymazanie z triedy, a tak sa pomaličky uvoľňovalo miesto pre záujemcov o štúdium.
Toto bol čas, ktorý sa niesol v znamení zábav, stresu, zodpovednosti i netušených možností.
Letitia te Tiba