Trimeles / Archiv 2005–2009 / 17. číslo (30.10.2007) / Výprava v Zakázanom lese
Hoř, ohénku, plápolej! – 1. kolo a seznam účastníků Výprava za posly jara – 2. část Hoř, ohénku, plápolej! – Registrace a pravidla Mrzimorský Poklad Miloval bys mě, kdybych byla hydrant? Výprava za posly jara – 1. část Počátky: Moje první fandění Trimeles na cestách – Řím Všechno může být písnička Jak to dopadlo s Březnovou knižní šifrou 2025 Trimeles na cestách – Do Rakouska nejen na lyže Mrzimor hledá talent – 1. kolo Vajcolov začíná Březnový deskoherní sraz Mrzimorský slavnostní večírek Love Office – Konec a zvonec Počátky: Žlutá je barva naše Packa za packou aneb Z domácího chlívku Zápisník jednoho dinosaura VII. – Dinosaurus a KOZA Březnová knižní šifra Žlutého Trimela 2025 Love Office – 2. kolo Kecy z nory znovu na scéně! Love Office – 1. kolo Valentýn? NE! Raději knihu! Co si pustit na (Ne)Valentýna? Jak odrbat Valentýna aneb Ušetři a nenaštvi svou drahou polovičku s Trimelem Love Office – Zachraň láskou zkroušené Sametová láska DIY – 10. díl Náborová propagační kampaň aneb kdyby byly náborové kampaně upřímné Petronela Uječená: „Druhé místo můžu přijmout se vztyčenou hlavou a nebudu o nic míň Petronela, stejně jako bych nebyla o nic víc Petronela, kdybych Snaživce roku vyhrála.“ Knižní klub u Trimela – Dobrá znamení Deskohráčův stolek: Kaskádie Perníčkový sraz U Přemotivovaného Poličkáře O sežraných perníčcích a kolektivní obřadní písni Adventní pohádkování IV. – Typískovy první Vánoce Televizní Vánoce V. – Vánoční seriály Televizní Vánoce IV. – Vánoční filmy z jiných zemí Vánoce: Stále svátek, nebo obchodní příležitost? Televizní Vánoce III. – Vánoční americké filmy Vánoční tvoření DIY – 9. díl Televizní Vánoce II. – Vánoční české filmy Adventní pohádkování III. – Starouš Tobias a jeho nečekané Vánoce Vánoční playlist aneb průlet vánočním hradem Televizní Vánoce I. – Vánoční animáky Adventní pohádkování II. – Zázraky nejen o Vánocích Vánoční věnce Vše, co jste kdy chtěli vědět o omalovánkách I. Adventní pohádkování I – Kouzelný vánoční zvoneček Adventní pohádkování – vše o soutěži Trimeles na cestách – magická Šumava Cesta za pokladem Kam i králové chodí sami aneb 19. listopad jako MDT Emoji na Hradě VII. Cesta za jiskrou Ohnivce Hog v kocke 20 a 2/2 – Neviditelný speciál Zápisník jednoho dinosaura VI. – dinosauří šatník Za plamenem svíčky Halloween is coming Odznáčky – všechny chytit máš! Aneb minisoutěže Žlutého Trimela Podzimní luštění Hog v kocke 20 Jak vyzrát na podzimní depku Skořicoví šneci DIY – 8. díl Tradiční nováčkovský turnaj – shrnutí Nováčkovská výprava Šokující záhada: Hrad zmizel! Konspirační teoretici (ne)mají jasno! Jejej, něco se pokazilo! Tenkrát na Západě – shrnutí 4. a 5. kola Příčná kombinatorika IV – Zpátky do školy Knižní klub u Trimela – Šikmý kostel TNT2024: Třetí úkol Bertranda Hooki: „Očividne sú na škole mocné kúzla, čo menia plány.“ Ohlédnutí za Tenkrát na Západě – Statistiky, body a střípky ze zákulisí TNT2024: Druhý úkol Školní rok Léto 2024 Tenkrát na Západě – shrnutí 3. kola Mrzispárský večírek II. aneb Kterak jsme ztratili Tesáka TNT2024: První úkol Tradiční nováčkovský turnaj 2024 Emoji na Hradě VI. Tenkrát na Západě – Epilog Pět odstínů léta – zážitky Pět odstínů léta – seriály Tenkrát na Západě – shrnutí druhého kola Tenkrát na Západě – Kde domov můj Tři soudky radí 11 Pět odstínů léta – filmy Tenkrát na Západě – Po bouři Viridis Am Reevesová: „Měla jsem systém, krásně fungoval, dokud se nerozpadl.“ Pět odstínů léta – Letní laskominy Tenkrát na Západě – shrnutí prvního kola Tenkrát na Západě – Do boje! Vlzivolský večílek Hemzy vol. 3 Pět odstínů léta – knihy Tenkrát na Západě – Morální dilema PON – Pod Osm Nejdu Zápisník jednoho dinosaura V – Dinosaurus na koštěti Petronela Uječená: Na jeden den duchem

17. číslo (30.10.2007), Archiv 2005–2009

Výprava v Zakázanom lese

Les mi chýbal už od chvíle, čo som prekročila múry tejto školy. Je to tým, že celý doterajší život som prežila uprostred lesa – doma na kopci menom Vampíl. Ale dnes, po takmer dvoch mesiacoch pobytu na hogwartskej škole sa mi podarilo dostať sa aspoň na chvíľočku do Zakázaného lesa. A zistila som, že sú medzi nami aj takí, ktorí ešte nikdy v lese neboli – čo teda nijako neviem pochopiť. Pre nich (a nie len pre nich) som si pripravila tento článoček o tom, ako to v našom Zakázanom lese vyzerá. Alebo presnejšie, aké to bolo na výprave, ktorej som sa zúčastnila.
Vošla som do veľkej siene práve včas. Už medzi dverami som počula zvučný hlas slečny Jocelynn ako vyzýva záujemcov o výpravu do lesa o zaslanie príspevku. Neváhala som, a vložila svojich 5 srpcov do vrecúška na nohe mojej Marhulky (sovy) s odkazom, že o výpravu naozaj veľmi stojím. Ako by aj nie, celý život som prežila v lese, a teraz som už takmer dva mesiace zavretá za múrmi hradu. Takmer som neverila vlastným ušiam, keď slečna Firth vyhlásila: „Ďalšími členmi výpravy sú slečny Drachma Ichtys, a Aki san Marino.“ Od radosti som poskakovala celou cestou k lesu. Takmer som pretrhla potvrdenú vstupenku na polovicu, ako sa mi triasli ruky od vzrušenia.
Po vstupe do lesa som sa ho nevedela nabažiť. Plnými dúškami som vdychovala čerstvý lesný vzduch, objímala a hladkala som stromy, vďačne som sa obzerala po tvoroch, aké žijú aj u nás na Záhorí. No mnoho „známych tvárí“ som tu nevidela. A keď som sa dotkla prvého stromu, jeden starší nebelvírsky študent na mňa skríkol: „Pozor na ten strom!“ Radšej som hneď ruku odtiahla a spýtala som sa sprievodkyne na dovolenie. Tá povedala, že si ho smiem pohladiť, vraj väčšina stromov je priateľských a tak som sa predsa len opatrne a láskavo dotkla jeho kôry. No to už sa skupina vydala na pochod, a ja som sa rozbehla za ostatnými.

Po krátkom pochode sme sa dostali k skalnej pukline a vedúca výpravy rozhodla, že si tadiaľ skrátime cestu. Najprv sme si zopakovali vodné kúzlo (akoby som ho niekedy predtým zvládla!) a s prútikmi pevne zovretými sme sa vydali do jaskyne. Tiež som zvierala svoje čarovné špáradlo (hoci o úspešnosti svojho prípadného pokusu o kúzlenie som naozaj vážne pochybovala) a v duchu som si stále opakovala “ Aquamenti, aquamenti….“ Keď skupinka odrazu zastala a k nám sa rozbehol malý ohnivý tvor, všetci sme na povel sprievodkyne vykríkli pripravenú formulu…. a pod spŕškou vody sa ohnivý mužík zmenil na neškodnú kôpku uhlia. Bola som náramne hrdá na svoje prvé kúzlo, pretože aj z môjho špáradla vystreklo zopár malých kvapiek vody. A moja radosť ešte stúpla, keď som videla, že môj úspech ocenila aj sprievodkyňa. Počas prechodu skalnou puklinou na nás ešte niekoľkokrát ohniví mužíci zaútočili, ale podarilo sa nám šťastne sa dostať na druhú stranu. Zranení si ošetrili popálenú tvár zázračne účinnou mastičkou od slečny sprievodkyne a pomaly sme pokračovali v ceste.

Keď sme sa pozorne rozhliadli okolo seba, uvideli sme na čistinke pod nami tancovať víly. No ich tanec netrval dlho, o chvíľku ich rozohnali tvory, aké som ešte nevidela. Prileteli na mohutných čiernych havraních krídlach, ale tvarom i ladnými pohybmi pripomínali skôr veľkú mačkovitú šelmu. Slečna Jocelynn nám vysvetlila, že sú to jej miláčikovia, kríženci čiernej pumy a havrana. Kočičáci, ako ich volala boli naozaj pôsobiví. Ich ladné pohyby, hebká kožušina, bystré oči a ostré zuby… okamžite som sa zamilovala. Bola som šťastná, keď nám sprievodkyňa podala kúsky mäsa, ktorými sme ich mohli nakŕmiť. Určite som mala trocha obavy, či si tá veľká mačka nepomýli s potravou aj moju ruku, ale keď som videla, ako sebaisto strká slečna Jocelynn svoju ruku do papule jedného z jej miláčikov a škrabká mu podnebie, strach sa takmer celkom rozplynul. Môj kočičák si s chuťou odhryzoval z ponúkaného mäsa a ja som ho zatiaľ hladila po hlave a škrabkala za ušami. Po chvíli sme zvieratá odviedli k neďalekému rybníčku. Len teraz sa ukázali v plnej kráse. So zatajeným duchom som pozorovala ich veselé šantenie vo vode. Vôbec mi nevadilo, že som mala vlasy celkom mokré, ako ma oprskali keď veselo naskákali do vody a takmer som ani nezbadala, že Aki z nebelvíru skončila v jazierku tiež.

Keď sme sa dosť vynadívali na tie krásne stvorenia (teda niektorí, ja som na nich mohla stále oči nechať), pobrali sme sa kúsok do lesa, či nenájdeme dáku drobnosť, čo by sme si mohli odniesť so sebou. Podarilo sa mi nájsť krásny exemplár šťaveľa (Rumex obtusifolius) a slečna sprievodkyňa mi ho dovolila odtrhnúť. Hneď som si ho dala vylisovať do herbára, takže mám na výpravu aj pamiatku. No Filius našiel len starú ponožku (myslím, že si ju tiež schoval na pamiatku ;).

Na chvíľku sme sa ešte vrátili ku kočičákom a pozorovali ako pod vodou vypúšťajú bublinky. Iní sa už s rozprestretými krídlami vyhrievali na slnku. Posledné pohladenie, žiadostivý pohľad… a už sme nastúpení čakali, až nás slečna Jocelynn teleportuje naspäť k hradu.

Tak, to bola moja prvá návšteva Zakázaného lesa. Už teraz sa teším na ďalšie, či už v spoločnosti sprievodcov, alebo s učiteľom predmetu Taj lesa a jeho života.

Napište k tomuto příspěvku komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

*