Velká síň, 13.1. 2006: V poslednom čase sa dejú na hrade podivné veci. K mnohým, o ktorých už DV priniesol správu v minulosti sa pridružilo čosi, čo by som nazvala ako „časotrasenie“. O čo ide? Čítajte ďalej.
Stalo sa to aj dnes. Na chvíľu sa akoby zastaví čas, a akúkoľvek činnosť, ktorú sme chceli vykonať, nie a nie dokončiť.
Asi pred hodinou ma takéto časotrasenie zastihlo vo Veľkej sieni. Pokúšala som sa opravovať domáce úlohy a popri tom, ako býva zvykom, prehodiť slovko, dve s prítomnými študentami, či novým kolegom, ktorý navštívil Veľkú sieň dnes po prvýkrát. No od chvíle, kedy sme vyslovili vetu, ktorú sme chceli povedať, do chvíle, kým onú vetu boli ostatní schopní počuť uplynulo vždy niekoľko minút. Navyše bola táto informácia akási roztrasená, nedokonalá a často zdvojená, akoby bola vo VS nepochopiteľná ozvena. Takisto, keď som chcela študentovi zapísať známku a otvoriť nový pergamen s novou úlohu, tento inokedy úplne plynulý a rýchly pohyb, mi trval celých niekoľko minút.
Akoby to nestačilo, niektorí z nás boli v nepredvídateľnej chvíli odrazu unesení do vonkajšej časti hradu pred vstupnú bránu. Kto tipuje že sa objavili v náručí chytavníka (našej magickej rastliny záchranárky) za skleníkom, na mieste kde bolo možné dopadnúť v čase vyčíňania neposlušných trolov, či vzbúrených šotkov, nemýli sa.
Podľa informácií študentov sa podobný jav dal pozorovať aj včera v popoludňajších hodinách. Školské sovy z neho boli také vyplašené, že vyhlásili štrakjovú pohotovosť a odmietajú lietať, pokiaľ im nebude zaručený pohodlný a plynulý pohyb.
Kto, alebo čo, je príčinou týchto podivných javov? Máme sa cítiť byť ohrození? Niekto sa pokúša o útok na náš hrad, alebo naopak, náš drahý pán architekt staviteľ riaditeľ a vládca náš, slnko naše jasné, zatvorený v súkromí svojej zamrazenej pracovne skúša nejaké nové maxivytunené vylepšenia? Snáď sa rozuzlenia tejto záhady dožijeme.
Sledujte náš časopis i naďalej.