Pred mnohými rokmi, keď som sa na túto školu hlásila ja, prebiehala aj registrácia (podobne ako mnoho iných vecí) trochu inak než teraz. Rozhodla som sa, že sa s vami tiež podelím o svoje zážitky.

Keď sa naša rodina uzhodla na tom, že sú Hogwarts pre mňa vhodnou školou, vypravila som sa na zápis. Celá roztrasená som vošla do prijímacej miestnosti, usadila som sa na voľnú stoličku a rozbalila som prihlášku i hovoriaci pergamen s inštrukciami.
Hneď prvá kolónka mala nadpis „Kouzelnické jméno“. Z pergamenu na mňa prehovoril hlas profesorky Sefrenie z Ylary, ktorá nám kládla na srdce: „Jméno vybírejte pečlivě, bude vás provázet po celý váš (kouzelnický) život.“
„A jej,“ zľakla som sa, takmer som si ani nevedela spomenúť, ako sa volám.
No netrvalo dlho a „spomenula som si“. Najprv sa z podvedomia vynorilo moje prvé meno – Letitia = radosť. O priezvisku som však spočiatku vedela len toľko, že nejako súvisí s ovečkami. Ovečka to nebolo, ani Ovečková. Jednak mi znelo nejako moc mudlovsky, a tiež som sa bála, či sa na školské pergameny dá správne napísať mäkčeň na „č“. Ani anglické Sheep, a pod. sa mi nepozdávalo… Nakoniec som si spomenula na svoj „kiribeský pôvod“ a moje pravé meno bolo na svete. Teda na prihláške. Volám sa Letitia (Radosť) te Tiba (čítaj „te Síba“ – ovečka v reči Kiribati).Vlastne nie je to celkom presné. Až neskôr som si uvedomila, že ovečka sa kiribesky povie málinko ináč – „te Tibu“.
………………………….

Radostný den :-)
Letitia te Tiba