Báseň vznikla do súťaže Housenková poezie. Jej použitie nechávam na rozhodnutí šéfredaktorky. :)
Zelená nitka piadi sa predo mnou
telíčkom svojim dĺžku listu meria
kým prejde celý list, aj týždeň prebehnea ja tu sedím a dívam sa na ňu.
Zelená piadivka chodí mi po stole
hlavička, zadoček, oblúčik tela
dieťatko hľadí na tú malú potvorku
v údive otvára ústa.
Chlpatá mátoha so žltou machuľkou
s chuťou sa zahryzla do divej mäty
nadšene hľadím jak z púpavy ubúda
v tom brušku malinkom všetko rýchlo mizne.
Kŕmi sa poctivo, nič iné nevníma
sústredí celý svoj um na jeden list
kiež by som vedela tak poctivo tráviť
svoj čas a prácu, čo čaká ma zas.
V tej kráse divokej ohyzdnej i milejprekrásne stvorenie háveďou zvané
budúci motýlik pasie sa v záhrade
jabĺčko prevŕta, má naň chuť stále.
Zajtra tá potvorka do listu skrúti sa
pred okom zvedavým zatvorí dvierka
ušije babôčka kabátik vlnený
pre svoju premenu veľkú.
Pozajtra vyletí z domčeka krásny kvet
z larvičky pahltnej veselý motýľ
vedľa sa posadí, krídla si narovná
hrdo sa v povetrie vznesie.
Tak dal im do vienka, stvoreniam podivným
krásu i ošklivosť, údiv i odpor
prácu i veselosť, larvu i motýľa
a ja sa pred nimi, Pane môj, kloním.
(ilustrace od autorky básně)
Letitia te Tiba
Krásné =o)
Ďakujem. :)
Len tuším slečnu redaktorku trošku trápi riadkovanie. Sem tam sa nejaký riadok zlial…
Jé ta slovenština je tak krásná!
Madam Leti, v adminu vidím řádkování v pořádku a pak to udělá tohle… zkoušela jsem to opravit, ale nejde to… to jsou ty záhady mudlovské techniky… ale snad to tolik nevadí, básnička se líbí i tak.