Ako som už spomínala, september sa niesol v znamení nadšeného štúdia i nesplnených túžob… časom väčšina študentov už bola zapísaná aspoň na jednom predmete, no často ešte túžili po nejakom ďalšom, ktorý bol beznádejne obsadený. Horlivo sme zbierali body v súťažiach a naše sovy (externé = maily, iný spôsob odovzdávania úloh vtedy ešte neexistoval) obťažkané výsledkami našej práce sme vysielali na ďalekú cestu za profesorom (profesorkou), ktorý mal súťaž, či domácu úlohu ohodnotiť.

 

Toto bola tá chvíľa, keď som sa aj ja rozhodla pomôcť svojej milovanej fakulte – Mrzimoru a vypracovať nejakú tú súťaž. Vlastne, to rozhodnutie tu bolo už dávno, no neviem prečo si spomínam práve na tieto súťaže ako na svoje prvé. Pamätám si, ako v noci zaklopal nápad a ja som vstala z postele v dievčenskej spálni, posvietila si prútikom a potichučky, aby som nikoho nezobudila som si zapisovala, čo mi prišlo na myseľ. Pamätám si to doteraz, mali sme opísať nový druh sovy – a ja som práve vtedy dostala z rodného Kiribati moju maličkú sovičku – Modranku kanársku – Gku-gka. Hneď ráno, ešte pred vyučovaním som napísala všetko, čo som o nej vedela, priložila som jej fotografiu, a ponáhľala sa k výveske so súťažami zistiť, ktorej profesorke treba prácu odovzdať na ohodnotenie. No mala som smolu, práve v ten deň súťaž končila a informácia o nej už na výveske nevisela. Na druhý deň sa však objavil v novinkách oznam:

 

 

 

Takže sovičku som poslala na jej adresu, i keď som už nedúfala, že za ňu niečo dostanem. Z prvých súťaží, ktorých som sa zúčastnila si ešte spomínam na „Lektvar pro profesorku Rawenclaw“, aj keď tá bola za peniaze a nesmiem zabudnúť na ankety, ktorými profesora Corrista študenti priam zavalili…

 

No body sa dali získavať aj štúdiom. Podobne ako dnes, za každú dobrú známku sa na konto fakulty pripočítalo 15, 10 alebo 5 bodov podľa známky. Za naozaj mizerné, alebo neodovzdané práce sa body odpočítavali. No ak niekto vypracoval naopak výnimočne dobrú domácu úlohu, mohol k 15 bodom za „V“, získať ešte bonus až do výšky 30 bodov. No niektorí profesori rozdávali veľké bonusy príliš štedro, a tak sa vedenie školy rozhodlo bonusy úplne zrušiť. Vedenie školy o niečo neskôr dokonca rozhodlo, že ani za trollov sa nebude znižovať bodový stav celej koleji. Bodová strata postihne len toho študenta, ktorý domáce úlohy neodovzdal. Toto rozhodnutie súviselo najmä s množstvom takých študentov, ktorí sa poprihlasovali na predmety, ale potom sa škole už vôbec nevenovali.

 

V posledný septembrový deň nás vo vstupnej hale čakal optimistický oznam, ktorý sľuboval príchod viacerých nových profesorov. Všetci sme ich s nadšením vítali a tešili sa, čo nové nás naučia :)

 

Nepamätám si už, v akom poradí a kedy presne pribúdali rôzne „atrakcie“ do našej školy, no jeden dátum viem celkom presne: 1.10.2004 sme zaregistrovali funkčný rebríček bodov a mamonu. A niektorí študenti aj prejavili patričné nadšenie:

 

 

Áno, profesor Nekro The Gravedigger je mojím vrstovníkom. V tom čase bol študentom prvého ročníka v zmijozelskej koleji a ako vidno, nadšeným študentom.

 

Tak sme sa radovali, i trošku trápili… život šiel ľahko a tešili sme sa (alebo naopak hnevali) z maličkostí.

 

––––––––––––––––